Štefan Majerník, Odchádzam do Francúzska (II.)
V prvej časti nášho rozhovoru so Štefanom sme sa porozprávali o skutočne „jeho“ sezóne v 1. hokejovej lige. O tom, ako bude vyzerať tá ďalšia a kde sa bude odohrávať, si niečo prečítate v dokončení rozhovoru s týmto výnimočným mladým hráčom.
Štefan, viacero prvenstiev v štatistikách 1. ligy sme spomenuli v prvej časti rozhovoru, ale nimi tvoj výpočet veru ešte nekončí. Jedinečný bol aj tvoj bodový priemer na zápas. Dva body. A ako inak, klasika. Jeden a pol nahrávky a pol gólu.
Darilo sa ale aj obom mojim spoluhráčom v útoku, Jožovi Molnárovi i Petrovi Zamborimu. V prvom rade vďaka nim bola moja sezóna taká úspešná. (Molnár mal priemer 1.63 boda na zápas po 32+22 v 33 zápasoch, Zambori mal priemer 1.45 za 28+36 v 44 zápasoch sezóny a boli aj v tomto smere tromi naj, pozn. red.)
Spomínal si, že tretie miesto bolo pre Bardejov historickým úspechom. Nedalo sa urobiť aj viac ako tá bronzová priečka? Predsa len som asi nebola jediná, ktorá vás favorizovala i do bojov o titul.
Nič sa nedalo robiť, Prešovčania boli jednoducho lepší v danom momente.
Tvoje postavenie v 1.lige bolo absolútne dominantné. Nelákalo ťa to vyskúšať si i ligu o stupienok vyššiu?
Samozrejme lákalo a aj si ju v najbližšej sezóne vyskúšam.
V Košiciach?
Nie, nebude to naša extraliga. Odchádzam do najvyššej francúzskej hokejovej ligy. Podpísal som zmluvu s tímom v Morzine. Dúfam, že sa mi tam bude dariť herne i bodovo a že sa budem môcť posunúť i do silnejšej ligy. Niekde ale treba s extraligou začať. Inak ako cez najvyššie súťaže sa človek do povedomia vedení klubov nedostane.
Nemal si nejaké ponuky aj zo slovenských extraligových klubov?
Nie. Tak som rád využil túto.
Budeš tam mať aj nejakých spoluhráčov Slovákov či Čechov?
Zatiaľ nie, sú tam len Švédi, Fíni a Kanaďania.
Ako sa tam budeš dohovárať?
Tak anglicky viem trošku, ale žil som vo Švédsku, takže viem aj trochu po švédsky.
Kedy si tam bol?
Od prvého až po štvrtý ročník. Rodičia tam pracovali a začal som tam aj hokej hrávať.
Kde si pôsobil?
V AIK Štokholm, v jeho žiackych mužstvách.
Neťahalo ťa to tam späť?
Mohol som tam aj ostať, rodina by sa o mňa postarala, ale bol som vtedy malý a keď odchádzali rodičia domov, samozrejme, som chcel ísť späť. Škoda, veru sa mohla kariéra možno odvíjať inak.
Už aj vtedy si bol taký excelentný?
Tak to si už ani poriadne nepamätám, ale asi hej.
Spomínal si, že sa venuješ i iným športom!
Celú sezónu som hral aj extraligu vo flórbale a teraz sme sa práve dohrali play off.
Ako sa darí v naháňaní pre zmenu loptičky a ešte pre ďalšiu zmenu, ako to ide bez korčulí?
Celkom v pohode. V semifinále sme porazili Trenčín, obhajcu majstrovského titulu, 3:2! Na rozhodujúci zápas sme prišli desiati, oni hrali dvadsiati a aj tak sme dokázali vyhrať dosť divoko, 11:7.
Na góly sa pýtať nebudem, ale iste si s nahrávkami nežgrlošil!
Dal som dokonca aj dva góly, ale nahrávok som pridal sedem! (smiech)
A ako bolo vo finále?
Tam sme už, bohužiaľ, prehrali s Bratislavou.
Ale poďme späť k hokeju. Človek nadobúda dojem, že v extralige panuje názor, že aj hráči posledných extraligových pätiek sú v porovnaní s top hráčmi prvej ligy niečím podstatne viac. JA osobne si to nemyslím. Ako sa na to pozeráš ty?
Vôbec si to nemyslím. Hrám v 1. lige štvrtý rok a vidím, že mnohí extraligoví hráči prídu do nižšej súťaže a veru nedominujú tak, ako by to zodpovedalo tomuto názoru, ba práve naopak, presadiť sa v 1. lige nie také jednoduché, ako by sa aj extraligovým hráčom mohlo zdať. Ja niečo podobné sledujem takisto, nielen v poslednej sezóne.
Moja obľúbená „légia skazy“ sa teda rozpadla.
Tak naša áno, ale bude, pevne verím, nová.
Aké bude jej zloženie?
Pavlovský, Zambori, Molnár!
Foto: Štefan Majerník, súkr.archív
Zdroj: webhokej24.sk